Osobnosti Liptova

Alfonz Groma (1924 - 1991) akademický sochár
Rodák z Trsteného študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Po skončení štúdia sa venoval komornej a monumentálnej sochárskej tvorbe, kresbe a medailérstvu. Je autorom návrhov pamätníkov SNP nielen v Žiari, ale i vo Zvolene či Ružomberku. Medzi jeho najvýznamnejšie diela však patrí pamätník padlým na Háji - Nicovô. Patrí medzi spoluzakladateľov Galérie Petra Michala Bohúňa a Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Aurel Stodola (1859-1942) vynálezca, profesor fyziky
Rodák z Liptovského Mikuláša, je zakladateľom teórie parných a plynových turbín. Venoval sa však aj automatickej regulácii strojov a ortopedickým protézam. Pôsobil ako profesor v Zürichu, kde učil Alberta Einsteina. Stodola je nositeľom viacerých svetových ocenení a čestných doktorátov

Dobroslav Chrobák (1907 - 1951) prozaik, esejista, literárny kritik
Rodák z obce Hybe sa už od ranného veku venoval literatúre. Zbieral miestne porekadlá a príslovia, no hlavne tvoril. Jeho prvé poviedky venoval prírode a vidieku. Počas štúdia na Českom vysokom učení technickom v Prahe sa naďalej venoval prozaickej tvorbe. Zameriaval sa v nej najmä na mystiku až fantastiku prírody, pričom sa kriticky vymedzoval voči mestu a preferoval vidiek. Všetky tieto prvky sa objavujú v jeho najznámejších dielach ako Kamarát Jašek, či Drak sa vracia.

Elo Romančík (1922-2012) slovenský herec
Rodák z Ružomberka mal už od malička pozitívny vzťah k herectvu. Jeho prvým hereckým útočiskom sa stalo Slovenské komorné divadlo v Martine, kde zotrval jedenásť rokov. Od roku 1956 pôsobil ako člen bratislavskej činohry SND, kde patril k dominantným hereckým osobnostiam. Stvárnil množstvo postáv a hral vo viac než tridsiatich filmoch. Okrem filmu sa venoval i televíznym a rozhlasovým inscenáciám či maľbe. Formou karikatúry v priebehu rokov zachytil takmer všetkých svojich hereckých kolegov.

Ester Šimerová Martinčeková (1909 - 2005) maliarka, výtvarníčka a scénografka
Prvá dáma slovenského maliarstva odišla po maturite študovať maliarstvo do Paríža. Už v roku 1931 samostatne vystavovala v Prahe, kde sa stala členkou výtvarného odboru Umeleckej besedy. Rok neskôr sa vydala za profesora doktora Františka Šimera a usadila sa v Bratislave.
Je držiteľkou najvyššieho štátneho vyznamenania Francúzskej republiky. Ester Šimerová-Martinčeková sa ako jediná zo slovenských umelcov inšpirovala priamo parížskou školou, kde sa často vracala. Od roku 1954 žila v Liptovskom Mikuláši.

Gašpar Fejérpataky Belopotocký (1794 - 1874) kultúrny pracovník, zakladateľ prvého slovenského ochotníckeho divadla
Narodil sa v dnes už neexistujúcej obci Paludza. Po štúdiách sa usadil v Liptovskom Mikuláši, kde sa venoval svojej vášni - knihám. Knihy nielen tvoril, ale distribuoval naprieč Uhorskom. Písal učebnice, aktívne prekladal a zaujímal sa o život Liptákov. V roku 1829 založil verejnú požičovňu kníh, ktorá bola neskôr zakázaná. Belopotocký sa pričinil o založenie prvého ochotníckeho divadla na Slovensku. Práve hovorené slovo slúžilo ako prostriedok šírenia kníh medzi pospolitý ľud. Jeho meno hrdo nesie liptovskomikulášska knižnica.

Ivan Gálfy (1933-2011) bol popredný slovenský horolezec, organizátor,vedúci himalájskych expedícií, člen Horskej služby.
Počas svojho života absolvoval asi 700 výstupov v Tatrách, z toho desiatky prvovýstupov. Mimo Slovenska pôsobil v Alpách aj na Kaukaze. Zúčastnil sa dvoch výprav do Hindukúša a vystúpil na štyri šesťtisícovky. Bol vedúcim deviatich veľkých himalájskych expedícií, aktívnym a dlhoročným členom Horskej služby, kde od roku 1976 pôsobil ako náčelník. Aktívne spolupracoval na filmoch a seriáloch s horskou tematikou. Bol zaslúžilým majstrom športu, držiteľom Zlatého odznaku IAMESu, Tyršovej medaile a členom športovej siene slávy mesta Vysoké Tatry.

Ján Hála (1890 - 1959) maliar a ilustrátor
Český maliar a ilustrátor, ktorý svoj život zasvätil obci Važec. Práve v nej rozvíjal vidiecko-žánrovú tvorbu, kde oslavoval jedinečnosť podtatranskej dediny. Život v nej stvárňoval aj ako etnograf-dokumentarista v českých Lidových novinách formou esejistických reportáží. Na jeho počesť zriadili vo Važci Galériu Jána Hálu ako vysunutú expozíciu galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.

Janko Alexy (1894 - 1970) maliar, spisovateľ, výtvarný kritik, pedagóg a publicista.
Rodák z Liptovského Mikuláša bol popredným predstaviteľom slovenskej moderny. Študoval nielen v Prahe, ale i v Paríži. Jeho maliarske diela boli v jeho začiatkoch venované hlavne slovenskej krajine. Spolupracoval so Zoltánom Palugyayom, Milošom Bazovským či Gejzom Vámošom. Okrem maľby sa aktívne venoval aj publikovaniu v novinách a časopisoch a vydávaniu vlastných publikácií. Písal o svojej maliarskej tvorbe, študentských časoch, vojnovom období aj spomienkach na detstvo. Janko Alexy sa významne pričinil o záchranu niekoľkých kultúrnych a historických pamiatok, medzi ktoré patrí aj Bratislavský hrad.

Janko Kráľ (1822 - 1876) básnik, národný buditeľ
Rodák z Liptovského Mikuláša, národný buditeľ a jeden z najvýraznejších predstaviteľov štúrovskej generácie. Aktívne sa zúčastnil na prípravách založenia spolku Tatrín a vyzýval slovenský národ do povstania proti feudálom. Do povedomia čitateľskej verejnosti sa zapísal ako autor balád a lyrických piesní. Je kľúčovou postavou vo vývine dobovej poézie a jedným z popredných predstaviteľov európskeho romantizmu.

Július Lenko
Rodák z podtatranskej obce Hybe vyštudoval učiteľstvo slovenského jazyka a nemeckého jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobil ako stredoškolských pedagóg v Prešove a v Liptovskom Mikuláši. Bol dlhoročným redaktorom vydavateľstva Tatran. Patrí k popredným predstaviteľom slovenského nadrealizmu. Spolu s maliarom Jankom Alexym založil Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Krista Bendová (1923 - 1988) spisovateľka, novinárka a prekladateľka
Známa autorka publikácii pre deti a mládež sa narodila v Kráľovej Lehote. Tvorila pod viacerými pseudonymami ako Mária Hlavatá, Ján Kovaľ, či Kristián Benko. Medzi jej najznámejšie diela patrí cyklus o Osmijankovi, Čačky - Hračky či Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko. Jej tvorba ovplyvnila nejednu detskú generáciu.

Ľudovít Fulla (1902 - 1980) maliar, grafik, ilustrátor
Rodák z Ružomberka bol jedným z najúspešnejších slovenských maliarov. Venoval sa aj grafike, ilustrátorstvu a pedagogike. Jeho tvorba bola inšpirovaná predovšetkým slovenským folklórom a vidieckym životom. Ľudové umenie, inšpirácia ikonami, žiarivé farby a snaha o jednoznačnosť a čitateľnosť patria k typickým prvkom jeho tvorby. Po Ľudovítovi Fullovi je pomenovaná galéria v Ružomberku.

Mária Rázusová Martáková
Autorka kníh pre deti a mládež, prekladateľka a poetka sa narodila vo Vrbici. Osem rokov pôsobila ako učiteľka, no pre chorobu bola nútená povolanie zanechať. Útočisko našla v Matici slovenskej, kde redigovala edíciu Dobré slovo a časopis Slniečko. Jej prekladateľský záber je obdivuhodne široký. Prekladala poéziu, prózu, divadelné hry, libretá opier, ľudové piesne či rozprávky nielen z ruštiny, ale i francúzštiny, srbčiny a češtiny. Je sestrou významného politika a básnika Martina Rázusa.

Martin Martinček (1913 - 2004) fotograf a právnik
Významný slovenský fotograf pochádza z obce Liptovský Peter. Svoju tvorbu venoval hlavne liptovskej prírode a ľuďom. Vydal mnoho výnimočných publikácií, pri ktorých spolupracoval s Milanom Rúfusom a Lacom Novomeským. Martinček sa zaslúžil o vznik múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Získal viacero významných umeleckých ocenení.

Milan Rúfus (1928 - 2009) básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista
Literárna tvorba rodáka zo Závažnej Poruby je uznávaná nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Dokazuje to viacnásobná nominá¬cia na Nobelovu cenu za literatúru. Disponoval silným sociálnym cítením, ktoré so symbolizmom výrazne ovplyvnilo jeho tvorbu. Rúfus sa snažil hľadať odpovede na otázky o zmysle a podstate života, láske a šťastí. V rodnej obci je pre verejnosť otvorený rodný dom Milana Rúfusa.

Pavol Strauss (1912-1994) slovenský lekár, prozaik, esejista, filozof a prekladateľ
Svoje detstvo i študentské roky prežil rodák z Liptovského Mikuláša v dome svojho starého otca, ktorý pôsobil ako lekár. Možno to bolo dôvodom, prečo sa po maturite rozhodol študovať medicínu vo Viedni. Pracoval ako lekár v Palúdzke a Ružomberku, neskôr ako chirurg v Bratislave či primár v Skalici. Jeho posledným pôsobiskom bola Štátna nemocnica v Nitre, kde aj zomrel.

Peter Július Kern (1881 - 1963) maliar a reštaurátor
Rodák z Palúdzkej sa po ukončení umeleckých štúdii v Budapešti a pobyte v Mníchove usadil v Liptovskom Mikuláši. Ako odborne vyškolený reštaurátor sa podieľal na záchrane umeleckých diel nielen v košickom Dóme svätej Alžbety, ale i vo farskom kostole v Levoči. V Slovenskej národnej galérii v Bratislave sa zachovala jeho korešpondencia s významnými umelcami a osobnosťami. Jeho diela sú vysoko cenené nielen na Slovensku, ale i v zahraničí.

Tadeáš Salva (1937-1995) slovenský hudobný skladateľ
Rodák z Lúčok študoval na Konzervatóriu v Žiline hru na violončelo, akordeón a klavír. Pôsobil ako dramaturg v Slovenskej televízii a viedol hudobné oddelenie Česko-slovenského rozhlasu v Košiciach. Od roku 1977 bol programovým riaditeľom SĽUK-u, kde pôsobil až do roku 1988. Po nežnej revolúcii bol predsedom Spolku slovenských skladateľov. Rok na to sa stal profesorom na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Salva je autorom prvej slovenskej televíznej opery Margita a Besná či prvej rozhlasovej opery s názvom Plač.

Zoltán Palugyay (1989 - 1935) maliar
Úspešný maliar, zakla¬dateľ slovenskej výtvarnej moderny. Rodák z Bodíc sa primárne sa venoval námetom slovenských dedín a slovenského ľudu, pričom sa opieral o národopisné a folkloristické materiály. Do svojich diel komponoval symboliku a snažil sa ju prenášať mimo realitu. Aktívne spolupracoval s Milošom Alexandrom Bazovským a Jankom Alexym.